literary window

(ne)správnosť

8. července 2011 v 0:49 | s o n i ~
niečo
čo ma drží v klietke
samu
s pocitom opovrhovateľnej
bezútešnej túžby

akoby som stála pred
niečím
čo ma núti
rozhodnúť sa

a ja si
s tým niečím
nedokážem dať rady
len túžim prestať
a necítiť sa takto
taká neistá svojou správnosťou
čo vlastne
správna nie je

asi niesom taká
ako som si myslela
niečo
ma robí
bezradne zbabelou

a to niečo
je
správne nesprávne
ohlušujúco bláznivé
...

keď...

5. května 2011 v 22:59 | s o n i ~
Ahojte :) Opäť sa ospravedlňujem za moju neaktivitu, veď viete, škola (tento týždeň úplne vražedný :D), povinnosti + vonku je krásne. Budem sa snažiť čo najskôr odpísať na vaše skvelé komentáre, ste úžasní :))


keď som vstávala rozmýšľala
v pohrúžení do tvojej osoby
na dychy okien maľovala
vôňu tvojho úsmevu

keď som zaspávala
v myšlienke na tvoju dušu
do vlasov zaplietala
obraz tvojho bláznovstva
do kola premietala
čo sa udialo

...

dúhový útek

21. dubna 2011 v 13:27 | s o n i ~
Jedna nová básnička, neviem, zdá sa mi taká...zmätená, alebo ako to povedať :D Ale vlastne, teraz sa cítim tak nejak zmätene, čiže mi to prosím ospravedlňte ;D Za

utekala som po ceste
dlhej
zdala sa mi nekonečná
snažila som sa nájsť pokoj
harmóniu duše

rozmýšľala som
o neriešiteľnej situácii
vyžadujúcej odpoveď
keď som ju nenašla
utekala som ďalej
až som prišla na miesto

kde sa svet spájal s DÚHOU
pred očami som mala záblesky spomienok
scenérií, ktoré v mojej hlave neprestávali znieť
spojila som si všetko dokopy
a zistila som
odpoveď
utekala som
domov
keď som na stole zbadala list
v ktorom stálo
...
poznáš ma až príliš málo
nemala by si
myslieť na to, čo sa odohralo
zabudni na moju symfóniu dúhy
už viac nechcem, už viac nie

a nakoniec pocítila som
to dúhové, staré známe
sklamanie

tak som znovu hľadala odpoveď
a utekala
po ceste, ktorú som si
tak trochu
skrátila

dúhu som viac nenašla,
cítila som len...dážď


báseň som vytvorila ja :)

plná teba

26. března 2011 v 20:00 | s o n i ~
neviem čo robiť
obklopujú ma zatajené dychy rázcestí
meniacich sa na správnosť činov
nedbám na ne
aké malicherné
som zmätená
v klbku schúlená
na posteli
zhora počuť piano
symfóniu rady
moja hlava je plná
z toho všetkého čo sa okolo mňa deje
všetko sa točí okolo jedného
okolo teba
snažím sa usporiadať myšlienky tak ako treba
nádejne zratúvam dni strateného neba
keď zistím, čo som už dávno vedela
kráčať prítomnosťou bez teba sa nedá
ide mi z toho prasknúť hlava
keď na nič iné nemyslím
neviem sa prinútiť
neviem ťa dostať z hlavy
robí ma to bezradne šialenou
kiežby mi niekto rozumel
empaticky si ku mne sadol
moju hlavu nežne nahol
a potom...

kiežby si to bol ty


báseň som vytvorila ja :)

oblečená do nevinnosti

10. března 2011 v 20:51 | s o n i ~
Tak spontánne napísaná básnička...Nechávam na vás, ako si ju domyslíte ;)

oblečená do nevinnosti
s tvárou anjela
zviazala mu všetky kosti
od začiatku vedela

že on
opantaný jej krutou láskou
nebude namietať
celé stáročia s podlou maskou
naučil sa zabúdať

s oddanosťou ju bozkáva
daroval jej kus svojej duše
netuší, že sa s ním len zahráva
miluje ju

opojená jeho (ne)rozumom
vyhýba sa skutočnému svetu
on, s uboleným výrazom
všetko zistil

jedným veľkým nárazom
nárazom do srdca
od nej

rozhodne sa odísť
z jej podlého zovretia
seba samého musí nájsť
a potom ísť ďalej
...

vyprahnutá sedí sama
ľadová kráľovná
zistila až po tom všetkom
že jej chýba
že ho miluje

a každým krokom sa sama sebe vzdaľuje
v jej vnútri zničujúci chaos panuje
až kým...

oblečená do nevinnosti
s tvárou anjela
zasiahla do jeho cnosti
ako len vedela...

báseň som vytvorila ja :)

v jedno ráno

3. března 2011 v 15:37 | s o n i ~
v jedno ráno
zobudíš sa
spomenieš si
ako sa všetko stalo

čo sa v mysli tvojej odohralo
nestalo sa nič čo sa malo
  cítim..
to všetko sa rozutekalo
na útle malé úlomky
akoby som pila lásku zo slamky
  rozmýšľam..
ako sa k tebe bližšie dostať
eufória vo mne nevie ustať keď
  vidím..
nemôžem nemyslieť na teba
nejde to prestať
ja pomaly začínam klesať
chcem aby to prestalo
prestaň mi chýbať keď
  viem..
že mi na tebe záleží
že ťa chcem
tak sentimentálne to znie
asi ťa milujem

v jedno ráno
keď si uvedomíš
ako to bolo
zistíš že
to bol len obyčajný
obyčajný sen



báseň som vytvorila ja :)

tak blízko a predsa tak ďaleko

13. února 2011 v 14:54 | s o n i ~
Chceli ste vedieť,prečo som bola predvčerom taká štastná...Tu to máte ;D Neviem či pochopíte...Spracovala som to do formy..básne. Nie typickej básne, ale...básne :D
Večer napíšem ako dopadlo vystúpenie a odpíšem vám na komentáre :)

tam
pri tvojom dome
čakala som na teba

možno nie konkrétne
možno nie naozaj
v mysli však áno

asi si to vytušil

a keď som stála
na chodbe oproti tvojim dverám
zbadala ťa

nemohla som uveriť
že som ti bola tak
tak blízko

tak blízko a predsa tak ďaleko

pozrel si sa na mňa
pohľadom ktorý sa mi vryl do mysle
zastavil si

môj tep sa zrýchlil
moje srdce kričalo
od štastia a osudu

odvrátila som zrak
akoby si bol niekto,
koho nepoznám

stále ťa nepoznám

no som ti bližšie
ako som bola niekedy
viem to

a ty si bližšie mne
svojimi krokmi
pohľadmi
nemá zmysel moju mysel
znevažovať nadhľadmi

keď v mojej hlave
kričí všetko tvoje meno
a z myšlienok sa mi
vynára tvoj pohľad

tak blízko a predsa tak ďaleko

stačí len kúsok
cítim ako pomaly,
pomaly prichádza
kúsok
ktorý začne rozprávku


báseň som vytvorila ja :)

púpavy prachu

5. února 2011 v 15:10 | s o n i ~
nehynúce púpavy
len ťažko vyrastajú na čiare
                    čiare horizontu

monotónne ležíš nad
kvapkami prachu
akoby si pominul
                    zmysel života

v jemnom nádvorí snenia
rastú púpavy
                    púpavy prachu

nad eufóriou vznášajú sa
                     mrákavy

mrákavy nepreniknuteľného vzduchu

míňa sa mi v žilách kyslík
                     kyslík nádeje
         kyslík vzruchu

kľaniam sa,prosím
                     vraj sa nič nedeje?!

potrebujem vzduch
vydýchnuť prach púpavy na tvoju tvár
                       neviem ako
neviem kedy

risknem to, fúkam
                      tvoja láska, tvoja tvár
dvere tvojho srdca
                      otvorené dokorán

pomaly viem
že už konečne
                      nadýchnuť sa smiem



báseň som vytvorila ja :)

dlane času

19. ledna 2011 v 22:45 | s o n i ~
Ahojte moji drahí :) Keď budem mať viac času,odpíšem vám,sľubujem. Mám vás rada a...ďakujem za trpezlivosť,ktorú so mnou máte ;DD

Nad dlaňami času stojím
rieknem neskonalú prosbu
na sklesnutého samovraha sa mením
dlane nikdy nevypočujú si moju hrozbu

Prosba taká pochabá
myslela si,že zraní svet
nestihla a umierala
smrteľný lásky k tebe kvet...

sedíš
mlčíš ako med
akoby veta lásky umrela
nemôžem viac spraviť keď
prosba dávno zomrela

Nad dlaňami času stojím...


báseň som vytvorila ja :)

náhlivá agónia

7. ledna 2011 v 14:27 | s o n i ~
neskonale zúfalá
trúfajúc si nájsť cestu do raja
nitka nádhery je krátka
po líci ľahúčko ma hladká

v tvojom hlase trpká irónia
za dušu ťahá ma náhlivá agónia
závan výsmechu v tvojej tvári
túžba po bezhlavosti v očiach ti žiari

nepustí ma už
svoju kliatbu prosím zruš
agónia lásky tvojej
núti ma zomrieť

báseň som vytvorila ja :)
 
 

Reklama